Prinášame Vám postupne pripravované aktivity v mesiaci APRÍL pre naše deti 

ČO : „Štyria bratia v jednom roku, alebo čo sa skrýva  v kalendári?“
 

KDE : v priestoroch MŠ
 

T: 4.4.2018

Pre : deti MŠ

Edukačná aktivita zameraná na spoznávanie kalendára a všetkého čo sa v ňom skrýva. Deti sa najprv oboznámia s kalendárom, ktorý v sebe ukrýva dvanásť mesiacov, množstvo týždňov, dní, či hodín. Naučia sa rozlišovať pracovné dni a dni oddychu počas týždňa.

Prostredníctvom tejto aktivity sa deti oboznámia so základnou funkciou hodín

(čo merajú, ako sa používajú).

Dozvedia sa aj to, že počas roka sa striedajú štyri ročné obdobia. Oboznámia sa s pozorovateľnými zmenami v prírode, ktoré nastávajú v dôsledku zmien ročných období. Deti sa zároveň pokúsia roztriediť symboly ročných období.

Deti si vyrobia rôzne typy hodín z rôznorodých materiálov.

Koordinátorky: Kandráčová , Kmecová, Ing.Durbáková, Porostovská

Kúsok o vzniku kalendára:

Kalendár je rozdelenie času do väčších celkov podľa zvolených, spravidla astronomických kritérií súvisiacich s obehom Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a Zeme okolo Slnka (rok).
Najstarší známy kalendár vznikol v Egypte v 4. tisícročí pred Kr. V Číne sa vytvorenie kalendára pripisuje cisárovi Fu simu. Mayovia používali špecifický mayský kalendár. V staroveku sa roky často počítali podľa vlády panovníkov. V Grécku sa počítali od prvých olympijských hier, čiže 776 pred Kr. V Ríme sa roky počítali od založenia mesta Rím (ab urbe condita), čiže od 753 pred Kr. V Európe sa roky počítajú od (údajného) narodenia Krista. Toto počítanie zaviedol mních Dionysius Exiguus okolo roku 532. V roku 1582 sa začal používať gregoriánsky kalendár, predtým sa používal juliánsky kalendár.

Hodiny (z praslovanského godъ – hodovanie, slávnostná doba, doba) sú:

• v širšom zmysle: zariadenie (prístroj) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času (pomocou periodicky sa opakujúcich dejov)
• v užšom zmysle: prístroj (zariadenie) na meranie a ukazovanie/udávanie nameraného času, ktorý má autonómny chod a je založený na vykonávaní pravidelného periodického pohybu (t. j. pohybu kyvadla, pružiny, kremennej doštičky, atómu alebo molekuly)
Veľmi presné hodiny sa nazývajú chronometer. Najpresnejšie hodiny sú atómové hodiny.
Moderné 24-hodinové hodiny sa používajú od 14. storočia. Moderné hodiny ukazujú konštantné jednotky času, pričom 1 hodina má 60 minút a 1 minúta 60 sekúnd.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kalendár
   

    Mgr. Iveta Strukanová

    riaditeľka školy