Vážení rodičia informujeme Vás aj o našich vzdelávaniach a starostlivosti o našich učiteľov , ktorí sú vystavovaní v  tejto dobe súvisiacej s výskytom Covid 19 neustálym zmenám, stresu, a pod.

V zmysle zákona o pedagogických zamestnancoch 138/2019 Z. z  má zamestnávateľ povinnosť

: 

Zabezpečiť podľa § 79 najmenej jedenkrát ročne v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo zamerané na predchádzanie a zvládanie agresivity, sebapoznávanie a riešenie problémov .

 

Riaditeľka školy v súčinnosti so školským psychológom zabezpečuje nasledovné : 

 

 

 

 

V čase od 16.11.2020 podľa harmonogramu za splnenia epidemiologických opatrení bude naša školská psychologička s každou učiteľkou vykonávať osobné stretnutie a bude poskytovať poradenstvo zamerané na :

 

SEBAREXLEXIU – Johariho okno ( sebapoznávanie , čo o sebe viem, neviem, skryté oblasti, verejné oblasti, slepé oblasti, neznáme oblasti...

Niektoré psychické vlastnosti sa totiž prejavia iba v určitých špeciálnych situáciách (napr. pri ohrození života), aké sme doposiaľ ešte nezažili.

Jednotlivé okienka nie sú rovnaké ani pravidelné. Menia sa v priebehu života pod vplyvom sociálneho učenia (skúsenosti).

Ideálom sebapoznávacieho a sebavýchovného úsilia je docieliť to, aby čo najviac osobnostných vlastností ležalo vo verejnej oblasti. Jedine v týchto vlastnostiach sa totiž zhoduje hodnotenie osobnosti zvonku a zvnútra. Medzi sebapoznaním a transparentnosťou osobnosti je úzky vzájomný vzťah. Úsilie o zámernú transparenciu (zviditeľňovanie) obsahov skrytej zóny dáva okoliu šancu brať osobnosť takú, aká je. Súčasne osobnosť tým, že nemusí toľko kontrolovať svoje prejavy, šetrí energiu a lepšie sa cíti (Poliach, Kariková, 1996)

 

Psychohygiena

Psychohygiena býva najčastejšie chápaná ako súbor aktivít, ktorých úlohou je rozvíjať duševné či mentálne zdravie. Má veľký význam aj pri prevencií rôznych somatických chorôb a psychických porúch. Jej všeobecným cieľom je teda duševná rovnováha, duševné zdravie a zdravý spôsob života človeka vo všetkých vekových obdobiach. Zameriava sa na možnosti autoregulácie jedinca, pôsobenie na seba a na aktívne pretváranie svojho prostredia. Ťažisko má v psychickej regulácii, v sebavýchove, v hygiene myslenia, predstáv, pozornosti a pod. Jedným zo spôsobov, ako efektívne vplývať na svoje zdravie v pozitívnom smere je poznanie a uplatňovanie zásad psychohygieny vo svojom živote. Predmetom psychohygieny sú problémy ľudí – nesprávna životospráva, vyčerpanosť, starosti, duševná záťaž, nevyhovujúce sociálne prostredie a možnosti eliminácie alebo aspoň zmiernenia, pričom do úvahy berie celého človeka, ktorého vníma ako bio-psycho-sociálnu bytosť.

 

Syndróm vyhorenia

Jav vyhorenia (inak nazývaný aj burnout) je taký starý ako samotná ľudská práca. Vyhorenie sa týka predovšetkým oblasti práce a je charakteristické mentálnym a telesným vyčerpaním. Často ide o dôsledok dlhodobého stresu.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Človek, ktorý upadá do stavu psychického vyhorenia prežíva rad negatívnych citových stavov, cíti sa telesne a emocionálne vyčerpaný, smutný, preťažený starosťami, plný pesimizmu a beznádeje. Cíti sa akoby bol chorý, no bez konkrétnych príznakov choroby.

Akoby bol odstrčený na vedľajšiu koľaj a život šiel vedľa neho.

Príznaky syndrómu vyhorenia sa prejavujú na troch úrovniach:

Psychická úroveň (pocit vyčerpania, depresívne ladenie, pocity smútku, pocity vlastnej bezcennosti, strata záujmu o profesiu a pod.)

Fyzická úroveň ( ochabnutosť, apatia, vegetatívne ťažkosti, bolesti hlavy, poruchy krvného tlaku a spánku, zažívacie ťažkosti a pod.)

Úroveň sociálnych vzťahov (celkový útlm sociability, nezáujem o hodnotenie zo strany druhých osôb..)

Fázy syndrómu vyhorenia:

Alarm – jedinec používa obranné mechanizmy, aby sa vyrovnal s každodenným stresom a udržal si štandard

Rezistencia – izolácia od ostatných, cynickosť a rigidita

Vyčerpanie – odchody pracovníkov, absencia, neskoré príchody, nízka pracovná morálka..

 

Zdravý životný štýl

Náš životný štýl je odpoveďou na najdôležitejšiu otázku: „ Ako žiť?“. Je to veľmi konkrétna odpoveď, pretože každý na ňu odpovedá svojím gestom, činom, rozhodnutím, každá minúta nášho života vyjadruje to, o čo nám ide: náš zámer, zmysel, hodnoty.
Životný štýl v najhlbšom slova zmysle je indivíduom prebraný spôsob prispôsobenia sa svetu. Zdravie spoločnosti až v 50-tich percentách ovplyvňuje životný štýl ako najvýznamnejší činiteľ, ďalej je to prostredie s úzkym prepojením na činnosť človeka ( 20%), genetické faktory ( 20%) a iba v 10% ovplyvňuje zdravie zdravotníctvo samo.
Psychológovia sa pokúšali rôznymi metódami zachytiť životný štýl, a predsa im vždy niečo unikalo. Ide o komplexný pojem, ktorý sa dá iba komplexne vyjadriť. Väčšina ľudí v novodobej spoločnosti žije uponáhľaný život a nevenujú pozornosť spôsobu života.

Je zaujímavé a poučné sledovať ako sa ľudia vyrovnávajú s troma najdôležitejšími úlohami života, konkrétne, aký majú postoj k spoločnosti, práci, k vlastnému partnerovi i celej rodine. Kontakt s ľuďmi je veľkým zdrojom nielen psychického, ale aj fyzického zdravia.
Práca je v našom živote skúšobným kameňom schopností i sociálnej obratnosti.
Vo všeobecnosti väčšina ľudí však na svete kladie na prvé miesto najdôležitejšie osobné hodnoty – rodinu, deti, pokojný život v mieri a bez vojen.
A tak práve rodina môže byť krásnou motiváciou k voľbe správneho a zdravého životného štýlu.
Zdravie nášho individuálneho životného štýlu preverujú nielen ľudia okolo nás, ale aj čas. Bolo by zaujímavé zamyslieť sa nad tým, aký životný štýl vedie naša spoločnosť a k čomu smeruje celá táto doba.

Naše  p. učiteľky budú spoločne s p .psychologičkou riešiť aj pracovné listy ktoré si t. času pripravuje.

Veríme , že ich stretnutia pomôžu eliminovať napätie, stres a napomôžu aby sme mali usmiate, spokojné a empatické učiteľky, ktoré s láskou vykonávajú svoje povolanie a poslanie.

 

Mgr. Iveta Strukanová

riaditeľka školy