UČITEĽ A ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE

V zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch je  riaditeľ školy povinný zabezpečiť psychosociálny výcvik pre  pedagogických zamestnancov.

V rámci spolupráce s Centrom Pedagogicko-psychologického  poradenstva a prevencie sa uskutoční psychosociálny  výcvik dňa 21.3.2017 pre naše p. učiteľky.

Hlavou témou : UČITEĽ A ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE

rozvoj osobnosti, tvorivosť a relaxácia.

Učiteľ v materskej škole zažíva intenzívny rozvoj osobnosti detí, zmeny v ich záujmoch, motivácii, postojoch a z toho prameniaceho správania. Pedagogickí zamestnanci si osvoja niektoré techniky a zručnosti, ktoré im budú pomáhať zvládať záťažové situácie v školských podmienkach.

Školenie - psychosociálny výcvik je preto problematika zvládania záťažových, stresových situácií tak, aby sa nenarušila, čo najmenej narušila atmosféra stability, dôvery, pozitívneho prežívania.

V prostredí materskej školy pôsobí na učiteľov viacero rôznorodých faktorov, ktoré môžu vyvolávať pocity napätia až stresu a nevyhnutnosť či potrebu zvládať ich. Vnímanie týchto faktorov a ich posudzovanie ako stresu je individuálne, závisí na osobnostnom založení jednotlivca, na jeho skúsenostiach, poznatkoch a schopnostiach v širokom zmysle slova; tiež na danej situácii a význame, aký jej prisudzuje. Problematika je veľmi široká, preto pozornosťzúžime predovšetkým na prostredie triedy a interakcie učiteľ – deti.

Okrajovo, hoci zásadným spôsobom sem však zasahujú aj interakcie v rámci učiteľského kolektívu, vzťahov s vedením školy a ostatnými zamestnancami. Pozorujeme tiež, že do kompetencií učiteľov rušivo zasahujú tiež rodičia a ďalší rodinní príslušníci detí. Náročné situácie vo vzťahu učiteľa k k deťom sa vyskytujú vo viacerých rovinách.

V záujme ochrany zdravia účelné je využívať aj niektoré stratégie, ktoré zahŕňajú uvoľňovacie, relaxačné, meditačné postupy pri nahromadení tiesnivých alebo na prekonanie negatívnych pocitov a pod. Jedným z riešení v rámci aktívneho prístupu k zvládaniu je napr. autogénny tréning, tréning asertivity, šport, relaxačné cvičenia. Na prežívanie záťažových situácií a problémov v školskom prostredí pôsobí celková klíma, dobré a podporujúce vzťahy zlepšujú prekonávanie individuálnych stretov s problémami v triede.

Súvisia s charakteristikou triedy – heterogénna skupina s veľmi rôznou úrovňou schopností detí , trieda detí s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) – poruchy správania, poruchy učenia, deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), deti so zdravotným postihnutím, nadaní žiaci ako aj kombinácie viacerých ťažkostí u jednotlivcov.

Komunikácia s rodičmi

Dôležitým prvkom pri práci a zvládaní záťažových situácií je aj komunikácia s rodičmi. V rozhovore s nimi má učiteľ možnosť dozvedieť sa viac o prejavoch dieťaťa v rámci rodiny, o výchovných metódach a zvyklostiach, čo umožní lepšie pochopiť genézu ťažkostí a otvára možnosti v diskusii s rodičmi nenásilne objasniť postavenie a správanie žiaka v skupine – triede, získať ich k spolupráci. Získanie dôvery rodičov a nadviazanie dobrej spolupráce vyžaduje od učiteľa určité schopnosti, sociálne a komunikačné zručnosti, čomu sa možno do istej miery naučiť. V mnohých prípadoch však samotná komunikácia s rodičmi predstavuje stresujúce chvíle – niekedy priamo rodičia sú zdrojom ťažkostí a nevhodné správanie sa ich dieťaťa je toho len dôsledkom. Deje sa tak napríklad pri príliš ochranárskom postoji rodičov, ktorí nepripúšťajú žiadne negatíva u svojho dieťaťa. V posledných rokoch sa častejšie než v minulosti stretávame s nevhodným správaním rodičov voči učiteľom – arogantné vystupovanie až vyhrážanie sa, písanie sťažností (úradmi vyhodnotených ako neopodstatnené) a ďalšie neadekvátne reakcie mimoriadne zaťažujúco a stresujúco pôsobia na zamestnancov školy. Na stretnutie s rodičmi by sa učiteľ mal dôkladne pripraviť – premyslieť si, čo a ako chce prediskutovať, pripraviť si argumenty, predvídať možné reakcie rodičov; v rozhovore potom dodržiavať priateľský, no vecný prejav. Aj v tomto smere je žiaduce, aby pedagógovia mali možnosť osvojiť si prvky verbálnej a neverbálnej komunikácie, ktoré podporujú efektivitu rozhovoru.

Syndróm vyhorenia: V prípadoch, ak stres pôsobí intenzívne, dlhodobo, osobnostné nastavenie ich nedokáže zvládať, môže nastať „burn-out“ – vyhorenie – vyčerpanie, únava, nechuť a strata aktívneho prístupu k problematike riešenia problémov.

Pedagogickí zamestnanci si osvoja niektoré techniky a zručnosti, ktoré im budú pomáhať zvládať záťažové situácie v školských podmienkach.

Zdroj :PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf